JAMAJKA - ČISTÁ RASA

ČISTÁ RASA

Turisti, ktorí už celé desaťročia zaplavujú Jamajku, fungujú spoľahlivejšie než Africké tamtamy v Kongu – práve vďaka nim sa svet dozvedel, že obyvatelia tohto maličkého Karibského ostrova sú „zhúlení rastamani“, „sexuálni predátori“, „profesionálni príživníci“ a zároveň nebezpeční ľudia so škvrnami na morálke, agresívni sťa psí moč... Napriek tomu, že s Jamajčanmi sa okrem povestnej marihuany neodmysliteľne spája i notoricky známe krédo „NO PROBLEM!“ (žiadny problém), do problémov sa môžete dostaneť už len preto, že ste beloch... 

JEDEN DEŇ, JEDEN ŽIVOT...

Bilancia kriminálnych činov je dychvyrážajúca – každý týždeň pribudne do policajných zápiskov v priemere 7 vrážd a tomuto číslu sa nevyrovná ani kriminalita v New Yorku. Tá sedmička nie je len „číslo“, je to sedem ľudských životov. A teraz si vyrátajte, koľko životov  „padne“ za celý rok... Jeden deň, jeden život. Nie, nie je to len kvôli drogám – život tu znamená málo, ostrovania všetko riešia rečou zbraní a fungujú na pomstychtivej báze v štýle: „Znásilnil si mi sestru – tak ja ti zabijem brata!“ A do nebezpečných oblastí sa boja chodiť dokonca aj samotní policajti, pretože gangstri majú väčšiu muníciu i viacej nábojov... „No man! Džamjeka je bezpečná!“ budú vám tvrdiť všetci Jamajčania, ktorí si uvedomujú, že ich ekonomika je závislá práve od vás, turistov. V podstate áno, majú pravdu; ak sa nevyberiete na špacír kamsi do ghetta v Kingstone, máte 98%nú šancu vrátiť sa z Jamajky v živom stave... Zvyšné 2 percentá nebezpečenstiev vám paradoxne hrozia práve na mieste, kde trávite dovolenku - v luxusných hotelových rezortoch, a nie za ich bránami. Enormný počet bielych turistov na kilometer štvorcový ako magnet priťahuje kriminálne živly z celého ostrova, v ich očiach ste ako bankomat bez limitu, z ktorého kedykoľvek možno vytiahnuť akúkoľvek sumu... Je im jasné, čo na belochov (a hlavne belošky) platí – dredy! Kým pravých rastafariánov nájdete len na vidieku, tých falošných, čo si pestujú imidž rastamana len na oblbnutie turistov, stretnete na každej hotelovej pláži.  Chcete sa s nimi odfotiť na pamiatku? Tak zacvakajte! A cvakať treba naozaj za všetko. Gigolovia, veksláci... všetci títo plážoví kšeftári sú rovnako otravní a neodbytní! Ak sa na nich čo i len krivo pozriete, automaticky prechádzajú do verbálneho útoku, z ktorého nie je jednoduché vykľučkovať, nakoľko Jamajčania sú veľmi inteligentní a vedia pohotovo argumentovať. „Ty si rasista?!“ osopia sa na vás s krikom až vás zmrazí! Treba si uvedomiť jedno - beloch pre Jamajčanov skrátka vždy bol, je a aj bude „Len podradnou rasou“. V ich očiach sme ako „chorí“, lebo nemáme dostatok pigmentu na to, aby sa nám sfarbila pokožka na „normálnu“ farbu... „Normálna“ rovná sa čokoládová...

HLAD JE VEĽKÝ PÁN, ALE ZLÝ RADCA !

Ťažko pochopíte Jamajčanov, keď ste sa nenarodili v ich koži. Byť Jamajčanom totiž nie je vôbec jednoduché! To nie je o celoživotnom povaľovaní sa na pláži, popíjaní rumu a fajčení trávy! Byť Jamajčanom je priam kariéra! V prvom rade, musíte milovať svoju matku tak ako Ježiš miluje svoje deti a to i napriek tomu, že tá matka, typická Jamajská hysterická megera, ktorá má okrem vás na krku ešte ďalšie 3-4 decká od troch-štyroch rôznych otcov, vám tej lásky nikdy veľa neopätuje, pretože tak ako väčšina obyvateľov ostrova, i ona sa má čo obracať, aby vyžila zo 60 dolárov na týždeň, čo je priemerný zárobok na ostrove. Musíte byť teda od útleho detstva samostatný a spoliehať sa jedine sám na seba! Už ako päťročný sa dokážete postarať o ročného súrodenca, i doniesť domov pár dolárov, čo utŕžite z predaja ovocia pri ceste. Od malička vás budú kŕmiť samými zdravými potravinami, žiadne polotovary, žiadna chémia, nič mrazené a nič konzervované, len „čistá“ natural strava na čele so slávnou jamajskou trojkombináciou ackee - slaná ryba - knedlíky (ovocie ackee chutí po uvarení ako praženica), ktorá sa vám stane doživotnou rehoľou! Sladkosti uvidíte (práve tak ako absentujúceho otca...) len na obrázku, zato však budete mať po zvyšok života zuby bez jediného kazu. Ako desaťročný už budete vedieť skvele variť, precízne upratovať, prať, i žehliť. Ak nepochádzate z obzvlášť zámožnej rodiny, čo je skôr výnimka než pravidlo, je pravdepodobné, že nedokončíte strednú školu, lebo už v 15.-16.. rokoch vypadnete z hniezda – a nikoho netrápi, kam. Nik sa vás neopýta, či máte čo jesť, či máte vo vrecku aspoň dolár... A práve hlad vás častokrát donúti urobiť akýkoľvek prešľap cez hranicu morálky... vylúpiť obchod, šlohnúť turistom foťák a speňažiť ho, vyspať sa so starou stodvadsaťkilovou turistkou, dílovať ganju, crack, i kokaín... lebo mať strechu nad hlavou, ísť von s kamošmi, zatancovať si na párty, mať frajerku, pekné handry... to všetko stojí peniaze! Najlepší plat majú tí, ktorým sa podarí uchytiť sa v šoubiznise, prípadne v biznise s kávou, alebo drogami. Napriek tomu tie najluxusnejšie domy na ostrove patria Jamajčanom, ktorí si na ne zarábali 20-30rokov poctivou prácou v USA, nie na ostrove. A kto nezarába, ten je celé dni zavretý doma, venuje sa záhaľke a  sexuálnym radovánkam, keďže nuda a frustrácia robia svoje a väčšina detí má už v dvanástich prvé skúsenosti dávno za sebou. Deti rodia deti a boria sa s vážnymi problémami už v tínedžerskom veku. Toto všetko sa na vás neprehliadnuteľne podpíše. Predčasne dospejete, nielen fyzicky, ale najmä mentálne. Už v dvadsiatke budete mať okrem nemanželského decka na krku i toľko rozumu, inteligencie a skúseností, akoby ste už mali celý život za sebou...

NESMIETE BYŤ „INÍ“

Vy, čo ste na Jamajke už niekedy boli, určite ste nikde nevideli žiadnych hendikepovaných ľudí. Žiadne invalidné vozíčky, žiadne deformácie tváre, ani tela, všade, kde sa pozriete, vidíte len zdravých ľudí, telom, i dušou. Dôvod? Nie, že by tu takí neboli, ale preto, že tí „iní“ sú dôkladne izolovaní! Jamajka sa netají tým, že zámerne eliminuje počet hendikepovaných ľudí – keď sa narodí postihnuté dieťa, matka sa ho automaticky dobrovoľne vzdáva, pretože by jej bolo len a len na príťaž a dieťa okamžite putuje do sirotinca. Nikdy si ho odtiaľ neadoptuje žiadny Jamajčan – o deti zo sirotincov javia záujem len ľudia zo zahraničia. Po dovŕšení dospelosti idú do akýchsi hospicov, kde im však bránia v intímnych stykoch, aby sa tak predišlo rodeniu ďalších postihnutých ľudí. Jamajka je džungľa, kde prežijú len tí najsilnejší. Už v minulosti, v ére otroctva, neduživí otroci hynuli a ostávali len tí najmocnejší a najživotaschopnejší. Na ostrove tak položili základy najzdravšieho genetického potenciálu! Vznikol národ, ktorý zriedkavo podlieha chorobám, národ, ktorý sa striktne dištancuje od chorých a slabých jedincov... A „byť iný“ je i nálepka pre homosexuálov, ktorí sú ďalším tŕňom v oku striktne homofóbnych domorodcov. „Batty boys“, ako prezývajú všetkých gayov, musia žiť ukrytí v kanáloch ako krysy, inak by ich ľudia zabili. Nenávidí ich cirkev, spoločnosť, ba aj vlastná rodina! Homosexuálny kontakt je dokonca trestný – ak človeka pri ňom pristihnú, putuje na 5 rokov za mreže! A nepomáhajú ani pravidelné demonštrácie gayov, ktorí sa snažia vydobyť si svoje dôstojné miesto pod Jamajským slnkom. Sú skrátka iní a akákoľvek odchýlka od zdravého prototypu je tu neprípustná a už vonkoncom nie tolerovateľná! „Sme čistá rasa a tak tomu aj zostane!“ prikyvuje riaditeľka sirotinca v Kingstone.