JAMAJKA - TRÁVIČKÁRI
TRÁVIČKÁRI
37 druhov marihuany, čerstvej I sušenej, koláčiky, sirupy, pizza, čaje, džúsy, všetko presýtené marihuanou…
...tak toto nie je zápis z policajnej razie, ale typický obraz najväčšieho celosvetového Ganja Festivalu, ktorý sa už po tretí rok koná v Jamajskom mestečku Negril. Turisti holdujúci marihuane sa sem zlietajú zo všetkých kútov sveta ako muchy na medovník – predstava, že to, za čo by vo svojej domovine vyfasovali dlhé roky za mrežami, je tu naprosto legálne a bežné, je pre nich mimoriadne lákavá! V plážovej osade u pána Ansella na najkrajšej Jamajskej pláži 7 Miles Beach sú mojimi susedmi chlapci z Paríža, Talianky, Švédi, i párik z Čiech – veselo si celé dni šúľajú na svojich verandách jointy a zahaľujú sa do mračien omamného dymu, aby sa po večeroch v kolísavom rytme reggae hudby pohojdávali tak ako ostatní dovolenkári v zálive Long Bay na koncertoch najznámejších Jamajských interpretov.
LEGALIZÁCIA POMOHLA
Keď vo Februári roku 2015 v deň narodením Jamajského poloboha Boba Marleyho Jamajský parlament schválil legislatívu, ktorá dekriminalizuje držanie malého množstva marihuany a legalizuje jej použitie na lekárske a sviatostné účely, ruka v ruke s legalizáciou sa na scéne zrazu objavila aj novinka v histórii tohto Karibského ostrova - významná medzinárodná akcia Cannabis cup, ktorá sa kažodorčne na jeseň koná v Negrile pod názvom Rastafari Rootzfest. Prvé ročníky sa datovali na November, tohto roku organizátori zvolili 15.December. Pestovatelia ganje, ako na Jamajke volajú marihuanu, sa sem zlietajú ako muchy na med, pretože vyhrať pohár Cannabis Cupu zaručuje výhercovi prestíž a po tej túži asi každý. “Ya mon! Kto raz vyhrá Cannabis Cup, zrazu je v očiach odberateľov i konkurenčných pestovateľov King! Kráľ, chápeš…” uškŕňa sa popod nos Juna Johnson, starší rastaman, ktorý vlastní 3 hektáre ganja plantáží v Orange Hill a s náskokom drví konkurenciu rok čo rok. “Víťazstvo v Cannabis Cupe mi zabezpečilo vyšší dopyt po mojej úrode. A vďaka tomu teraz môžem ceny ganje diktovať ja odberateľom a nie oni mne!” dodáva Juna, keď nám pózuje so svojimi víťaznými pohármi.
ZÁHRADA PLNÁ MARIHUANY
V ťažko prístupných vŕškoch Westmorelandu má pred svetom ukrytú svoju ganja plantáž aj 38-ročný Kirk. Kým ja si s vysokohorskou turistikou netykám, on je na skalnaté krkolomné strmé chodníčky očividne zvyknutý a ľahkým krokom poskakuje ako kamzík, očividne nadšený, že mi môže ukázať svoj celoživotný koníček, ktorý mu okrem mozoľov prináša aj nevídané bohatstvo. “Kým som bol mladý, len som večne naháňal ženy, ale potom ma to prestalo baviť a zamiloval som sa do tejto mojej záhrady!” Nuž, nie je záhrada ako záhrada, pravdaže… Kirk na tej svojej nemá ani jednu karotku, ani jedno mango. Má tu však množstvo ganje! Od malých výhonkov, ktoré si predpestuje v obaloch od vajíčok, cez stredne veľké až po zrelé na zber. Takto voňajú peniaze! “Pestujem odrodu skunk aj AK47, ale už som si vyšľachtil aj vlastné odrody, s ktorými budem tento rok súťažiť na Cannabis Feste! ” chváli sa mi hrdo. Premýšľam, ako do tohto terénu dostal staré pneumatiky z áut, v ktorých ganju pestuje… “Všetko som si poprinášal na chrbte, sám! Lebo sem sa nedostane žiadne auto, ani motorka, ba ani bicykel. Aj v období sucha si musím z vodu nosiť v kanistrách na chrbte. Na staré kolená možno skončím v sanatóriu pre ťažné zvieratá!” nestráca zmysel pre humor a zapaľuje si jointa, s pocitom dobre vykonanej práce.
DO USA SA PAŠUJE NA VÝLETNÝCH LODIACH...
Rastafariánsky boh Jah nám doprial skvelé počasie, slnko praží a na oblohe niet jediného obláčika. “Toto je to, čo naša úroda potrebuje!” zajasá Kirk. “Niektorí skúšali už ganju pestovať aj v skleníkoch, ale gro farmárov takéto enviromentálne nezlučiteľné techniky ako je skleníkové hospodárstvo odsudzuje. Náš ostrov má dosť slnka aj tepla, načo skleníky?!? Načo zakrývať rastliny a dusiť ich v plastikovom vreci?” Na druhej strane však zároveň priznáva, že jediným dôvodom pre skleníky je obdobie dažďov, ktoré na ostrove trvá od Júna do Novembra. Rast marihuany trpí, ak je priveľa dažďa, najmä počas skorého rastu a zberovej sezóny. Keď sa pozastavujem nad množstvom chrústov na listoch, len lakonicky poznamená, že tie sú znakom, že rastlina je chutná a bezpečná na fajčenie. „Lebo ak by sme striekali záhradu s jedmi, neboli by tu ani chrústy, ani červíky, teda by nebola vhodná ani pre ľudský organizmus. Keď je však zdravá, je vhodná nielen na fajčenie, ale aj do čaju, do koláčov, do tinktúr, do pleťových krémov... Používame výlučne organické hnojivo, žiadne herbicídy ani pesticídy a výsledkom sú tieto zdravé, mocné rastliny, ktoré budú mať za dva mesiace výšku tri metre,“ objasňuje mi. Po žatve sa stonky lisujú, čím sa získava hašišový olej a listy sa sušia, balia a potom sa čo najrýchlejšie prepravujú loďami a súkromnými lietadlami do USA. Častokrát sa využívajú i výletné lode a charterové aerolinky – stačí podplatiť správnych ľudí. Koniec koncov, je verejným tajomstvom, že mnohí súčasní jamajskí biznismeni začínali ako prepravcovia marihuany. A skorumpovaní úradníci sa tvária, že o ničom nevedia.
INÉ CENY PRE DOMÁCICH, INÉ PRE TURISTOV
Je však zvrátené myslieť si, že pestovatelia ganje sú obyčajní pašeráci, ktorí zarábajú milióny dolárov. Isteže, obchod funguje aj týmto smerom, ale vo väčšine prípadov farmári zásobujú len miestny trh. Predávajú svoj tovar miestnym chlapom, a tí ganju buď užijú pre vlastnú potrebu, alebo ju so ziskom predajú ďalej. Väčšinou každý Jamajčan má pri sebe nejaký ten „small something“ balíček, ktorý by pri prvej príležitosti mohol speňažiť. Cena? 50 jamajských dolárov za jednu dávku ganje (cca 40 eurocentov) pre Jamajčanov, 5 až 30 Amerických dolárov za každú dávku pre turistov! Rozdiel v cene je teda markantný! „Cena vždy závisí od kvality!“ upozorňuje ma Kirk. „Najnekvalitnejšiu trávu ti ponúkne hociktorý chlapík na ulici či taxikári, najkvalitnejšiu kúpiš len od rastamanov. Odpad sa dá predať maximálne za 20 amerických dolárov za pol kila, my našu úrodu predávame po 150 USD za to isté množstvo. V Spojených štátoch sa potom ďalej predáva za 3500 dolárov v rovnakom objeme.” Nuž, čo dodať? Ganja je skrátka, „priateľ chudobného človeka“! Zaháňa mu hlad, i zarába peniaze. Až 60 % jamajských mužov fajčí ganju tak bežne ako našinci cigarety. Nepovažujú ju za drogu, ale za liečivú bylinu. “Ganja je posvätná rastlina, daroval nám ju samotný Stvoriteľ Jah Rastafari!” uznanlivo pokýva Kirk hlavou a na znak úcty k rastafariánskemu Bohu pozrie na Nebo. “Veď samovoľne vyrástla aj na hrobe kráľa Šalamúna! My len dáme semienko do zeme a ak vyrastie, je to Božie požehnanie!“ dodáva. V posledných dvoch rokoch začali farmári klásť dôraz aj na právnu registráciu podnikania s priznaním pozemkov. Zástupcovia agentúry JAMPRO, agentúry pre podporu obchodu a investícií na Jamajke, vyzývajú malofarmárov, aby kontaktovali profesionálnu pomoc - čierny trh totiž môže byť premenený na hrdý a úspešný trhový priestor na Jamajke.
BYŤ IRIE JE ŽIVOTNÝ ŠTÝL
Long Bay je záliv na konci pláže. Celý rok si žije ospalou atmosférou, vstrebávajúc malátnu energiu večne nahúlených drevorezbárov, ktorí tu žijú, tvoria, fajčia, debatujú, povaľujú sa a spia v hojdacích sieťach medzi palmami. Hoci majú svoje vskutku obdivuhodné diela – všakovaké drevorezby – pokvačkané vari na každej palme, počas bežných dní sa tu turisti zastavia zriedkakedy. Boja sa. Zatvorení vo svojich luxusných plážových rezortoch sa cítia bezpečne a uznávam, pohľad zdiaľky na Long Bay ktovieako bezpečne veru nepôsobí. Ožíva to tu len počas Ganja Festivalu – celé tri dni to tu vtedy žije ako kdesi v New Yorku počas Silvestrovských osláv! Pláž sa zaplní stánkami s produktmi z ganje, suvenírmi v tvare marihuanového listu, ľuďmi čiernymi, i bielymi, mladými aj starými, ktorých spája jedno – láska ku ganji a láska k reaggae hudbe. „Everything´s IRIE!“ (čítaj: ajrí) – počúvam odvšadiaľ. Slovo „irie“ nenájdete v nijakom slovníku, napriek tomu tu znamená veľa. Byť „irie“ znamená byť v pohode a to sa týmto ľuďom stalo životným štýlom. Pri počúvaní nákazlivého reggae, ktoré tak veľmi pristane k času i k jamajskému duchu mladosti, ucítite taký prílev energie a radosti, že aj ten najväčší zármutok vás rýchlo opustí - pretože reggae preniká do krvi a oslobodzuje dušu.
DIVOKÉ NOCI V LONG BAY
S príchodom večera pláž v Long Bay kypí životom, ktorý je teraz, po západe slnka, oveľa rušnejší. Okolo pódia sa z tmy začali vynárať nové a nové tváre rastamanov, každý jeden vyzerá ako Kristus z El Grecovho obrazu. Tóny hudby sa mixujú so smiechom, mračná omamného dymu ganje pohltili zvyšky svetla, dav potužený rumom a jamajskými podomácky vyrobenými životabudičmi poskakuje v rytme reggae, na pódiu s mikrofónom v ruke sa striedajú showmani najvyššieho kalibru – ak chcete zažiť nezabudnuteľné koncerty najväčších Jamajských reggae hviezd, tak počas Ganja Festu máte jedinečnú šancu! Noci sú tu ako šialené... Príliš horúce, príliš divoké, no stále Irie! Takmer všetci fajčia ganju, niektorí stoja v rade na grilované pikantné kurence, pivo Red Stripe, ktorému holduje aj bývalý Americký prezident Obama, ide očividne na dračku… Po polnoci je už zábava v plnom prúde, z obrovských reproduktorov znie hudba až ohlušujúco, no podstatné je, že ľudia sa bavia. Pred očami mám hlúčiky postávajúcich belochov, sledujúcich Jamajčanov, ktorí vášnivo radi tancujú a živelnosť ich pohybov prekonáva všetko, čo som kedy videla! Iskrí z nich nefalšovaná, divošská vášeň. Jedno jamajské príslovie hovorí, že „človek nikdy nedostane druhú šancu urobiť prvý dojem“. Verte mi – títo ľudia ju ani nepotrebujú.
Rastamani nazývajú svoju domovinu Jah-mek-ya, čo v ich dialekte patois znamená „Boh stvoril Jamajku“. Bujný tropický prales, krištáľovo čisté vodopády, vyše štyristo druhov exotických kvetín, široké pobrežie s bielym pieskom a palmami, horiace nebesá pri zá- pade slnka či vrcholky Modrých hôr ponorené do večného oparu... Na svete niet takého ostrova, akým je tento! A ako bonus dal Boh Jamajčanom aj ganju. Možno práve preto, aby im pomohla prežiť. Toto je úsvit novej Jamajky. Krajina dreva a vody, a teraz už aj zeleného zlata...